INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Petržalský bulvár – neznesiteľná ľahkosť nezvratných rozhodnutí

Petržalský bulvár – neznesiteľná ľahkosť nezvratných rozhodnutí

My, obyvatelia Petržalky sme pochopiteľne zvedaví, ako dopadne tá veľkolepá šou „ako prepraviť Petržalčanov rýchlo a kultúrne koľajovou MHD cez Dunaj“, ktorej nekonečné prípravy sledujeme podaktorí so zatajeným dychom aj škrípaním zubov. Po páde režimu a vystriedaní sa niekoľkých primátorov, koncepcií a projektov je však na svete jediný chudobný výsledok – veľká nula pre nás, a permanentné kontumačné víťazstvo projektantov. S týmto absurdným stavom nemôže byť pochopiteľne spokojný nikto, a tak sa v médiách ventilujú rôzne názory, ktorých obsah treba považovať skôr za výraz zdravej skepse, ako prejav demagogického a neproduktívneho postoja byť vždy proti. Pravdepodobne preto napísal pán Černák svoj príspevok s titulom „Ponosy na nosný dopravný systém“, ktorý bol uverejnený v Petržalských novinách z 8.3.2013. Príspevok v podstate len opäť zopakoval otázky, síce známe a často kladené, avšak doteraz takmer vždy bez jasnej odpovede. Pretože tému električky pozorne sledujem od samého začiatku, so záujmom som si článok prečítal a čakal som, komu sa opäť stúpilo na kurie oko. Dôvod je prostý, u nás predsa nie je zvykom diskutovať, ale tvrdo a nekompromisne pretláčať svoje jedine pravdivé názory. Preto ma vôbec neudivilo, že onedlho som našiel v našom periodiku razantnú reakciu od pána Kováča a neskôr – v podobnom duchu, aj od pána Weigla. Pritom v oboch článkoch je mnoho až nečakaných informácií, ktoré už značne neprehľadnú situáciu okolo výstavby NDS v Petržalke nielen že nerozkrývajú, ale naopak ďalej zahmlievajú.

Väčšina z nás, ktorí sme si postupne osvojili existenciu električky, už od začiatku požadovala, aby boli v súvislosti s projektom nosného dopravného systému v Petržalke splnené minimálne dve požiadavky: 1) bezkolízne križovanie koľajovej trate s cestnými komunikáciami a 2) revitalizácia zeleného koridoru pozdĺž Chorvátskeho ramena, cez ktorý trať povedie a jeho premena na športovo-rekreačnú zónu. K týmto dvom základným požiadavkám logicky pribudla tretia a najdôležitejšia, aby sa totiž už v tomto priestore nezahusťovalo ďaľšou výstavbou. Nám by proste stačila električková trať vedúca cez odychový areál parkového typu, ale ako sa ukázalo, mestu a biznisu to nestačí, a tak nám ticho upiekli projekt, ktorý uvažuje s paralelnou cestnou komunikáciou po oboch stranách električkovej trate. O tichom pečení možno hovorť nie preto, že vybudovanie cestnej radiály bolo naplánované už v dávnej minulosti, ale hlavne preto, že za celé tie roky sme nevideli jedinú vizualizáciu tejto dopravnej tepny a jej zakomponovanie do celého koridoru pozdĺž Chorvátskeho ramena. Lenže tým sa to ešte neskončilo – na svete je predsa megaprojekt akéhosi centra Petržalky, ktorého súčasťou je už budovaný areál Petržalka city. V ňom sa nám ponúka výstavba polyfunkčných objektov po oboch stranách dopravného koridoru a na svete je akýsi mestský bulvár. Takto sa nám zrazu pôvodne vcelku „ružová“ predstava vzdušného priestoru od Janíkovho dvora po Bosákovu ulicu s električkou, vodnou plochou a zázemím pre oddych, šport a rekreáciu zmenila na nočnú moru, ktorá je v príkrom rozpore s odmietaním zahusťovania. A situácia sa opakuje, poriadnu – teda komplexnú vizualizáciu tohto priestoru hľadáme stále márne, zato sa nám podsúvajú len ľúbivé reči o akomsi bulvári s polyfunkčnými objektami, teda pomaly jedinej obchodnej a kultúrnej zóne Petržalky a teraz je potrebné odcitovať pána Kováča: „aby v Petržalke už naozaj konečne niečo bolo a nemuselo sa zakaždým utekať na druhý breh Dunaja“. To hádam ani nepotrebuje komentár.

Zamysleli sa tí, čo sú zodpovední za budúcnosť Petržalky – aj vďaka našim hlasom, že rozhodujú o nezvratnom riešení? Je predsa jasné, že ak sa už tá cestná komunikácia vybuduje, už nebude žiadna možnosť návratu. V prípade vybudovania len parku v tom 7 km úseku pozdĺž električky by mohli budúce generácie o ceste, bulvári a ďaľšom moste pre automobily uvažovať alebo prinajmenšom snívať, pretože osprostieť je možné v každej epoche. To nás už ale trápiť nemusí.

Mesto nie je schopné dokončiť žiadny mestský bulvár, ako Tomášikova, Bajkalská alebo Karadžičova, a Panónska v samotnej Petržalke, a tak počúvajúc tokanie biznisu a opájajúc sa vlastnými víziami, osvojilo si ako vždy najjednoduchšie a súčasne najmenej vhodné riešenie a rozhodlo sa vybudovať bulvár v Petržalke. Ako dôvod uvádza existujúcu štúdiu o komunikačnej osi vedúcej stredom sídliska, ktorá pochádza ešte zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Aby sa tento nesporne agresívny zásah do exitujúceho prostredia zmiernil, ako protiváha sa nám ponúkne (údajne) mestský park okolo Chorvátskeho ramena. Málokto z nás petržalčanov si pritom uvedomuje, čo sa v skutočnosti skrýva pod masívnou kampaňou za veľkomestský bulvár, pretože nám predhodili len kosť, aby sme sa udatne rozhorčovali nad chystanou výstavbou štvorprúdovej cesty po oboch stranách električkovej trate. Lenže to nie je celá pravda, v skutočnosti ide totiž o megaprojekt s programovým zahusťovaním celého priestoru pozdĺž Chorvátskeho ramena výstavbou polyfunkčných objektov s bytmi pre 20 000 ľudí. Okrem toho je všeobecne známe, že táto lokalita bola vytipovaná pre väčšiu a vyššiu zástavbu, pretože podľa akejsi zvrátenej predstavy nemá Petržalka v mori 8-12 poschodových panelákov prakticky žiadne výškové dominanty a tak nám ich po špičkách mesto donesie na striebornej tácke do toho úbohého zeleného koridoru. Mesto sa týmto projektom už niekoľkokrát prezentovalo na veľtrhoch nehnuteľností, napríklad v roku 2007 v Cannes.

Pôvodne som chcel reagovať na dva príspevky pánov Kováča a Weigla, ktoré boli uverejnené v PN 23.3. a 5.4.2013, ale ich tón považujem natoľko za nedôstojný až hysterický, teda taký, ktorý nepripúšťa žiadne iné názory a preto škoda ďaľších slov. Avšak predsa si neodpustím zopár poznámok. To, že Einsteinova rozdeľuje Petržalku, presnejšie skôr oddeľuje jej obyvateľov od rieky, je nevyvrátiteľný fakt, ktorý potvrdí každý, kto sa potrebuje dostať k Dunaju a (ne)existujúcemu nábrežiu. Keď sa spraví podobný zásah do už existujúcej zástavby, ide vždy o istú formu násilia. Preto nemožno porovnávať Ružinovskú, Karloveskú alebo Dúbravskú dopravnú tepnu, ktoré sa budovali súbežne so sídliskom s navrhovanou cestou. Chorvátske rameno, napriek túžobnému želaniu nebude do pripravovanej koncepcie výstavby bulváru zasadené, ale naopak úplne utopené a pochybujem, že v tomto kaňone budeme mať podobný pocit ako návštevník Eurovey, kde je len promenáda, obchody a rieka, teda vzdušný priestor – a pochopiteľne žiadna doprava. Dá sa síce pochopiť, že každý akosi prirodzene ráta s tým, že chrbticou Petržalky bude práve okolie Chorvátskeho ramena, naša predstava tejto chrbtice je ale úplne odlišná od vízie mesta a developerov.

Ponúknem ešte niekoľko poznámok k tomu, ako sa nám ordinujú a postupne dávkujú relevantné informácie k projektu NDS v Petržalke. Už v roku 2006 sa vyjadrili z Dopravoprojektu, že projekt ráta aj s protihlukovými bariérami a prípadnou výmenou okien za plastové tam, kde by bola prekročená povolená hranica hluku. Ako ide táto informácia dohromady s mestským bulvárom a parkom? V BN z 28. februára 2007 sa zase objavila správa, že: „v súčasnosti sa o výstavbe štvorprúdovej komunikácie pozdĺž Chorvátskeho ramena vôbec neuvažuje a žiadne rozhodnutie v tejto súvislosti nepadlo. Mestská záhradníčka Anna Galčíková uviedla, že územie pri Chorvátskom ramene je v územnom pláne vedené ako územie pre zeleň a občiansku vybavenosť a bude sa riešiť spolu s plánovanou električkovou traťou“. Informačné šumy sa vyskytli aj okolo výstavby samotnej električkovej trate, napríklad bývalý primátor A.Ďurkovský ešte v marci 2010 tvrdil, že kvôli nesplniteľnej požiadavke Petržalčanov, aby trať viedla v celej dĺžke pod zemou sa našiel kompromis, keď „v niektorých úsekoch pôjde trať pod zem, niekde po povrchu a niekde na viaduktoch“. Dnes všetci vieme, že trať električky povedie po cej svojej trase po povrchu s bonusom preferencie jazdy električky – ako to bude fungovať v praxi však nevedno. Ak si ale dnes niekto dovolí toto riešenie spochybňovať, čo je pochopiteľne úplne legitímne, je zosmiešňovaný. V septembri 2010 sa teda konečne dozvedáme, že „Centrom celého projektu Petržalka City by mal byť bulvár, obklopujúci trasu plánovanej električky a protiváhou rušnej ulice by mal byť mestský park okolo Chorvátskeho ramena.“ Nás by pochopiteľne veľmi zaujímalo, ako možno mäkko a nenásilne skĺbiť predstavu mestského parku s cestnou komunikáciou, a výstavbou pozdĺž bulváru. Je pritom symptomatické, že ak sa už objavia vizualizácie tohto priestoru (www.petrzalkacity.sk), šikovne zobrazujú práve len budovy utopené v zeleni a vodnú plochu, avšak ani raz sa neponúkne komplexná štúdia, ako bude vyzerať spomínaný bulvár…aj s polyfunkčnými objektami. A to sa bavíme stále len o krátkom úseku medzi Hálovou, Gessayovou a Romanovou ulicou, charakterizovanom opticky relatívne veľkou plochou.

Aké sú pre teda pre Petržalku možnosti do budúcnosti? Bude mať akýsi neosobný bulvár vedúci „parkom“, lemovaný exkluzívnymi obchodmi, administratívnymi mrakodrapmi a polyfunkčnými domami pre vyvolených s výhľadom na tzv. zelené srdce Petržalky? Alebo rozsiahly, originálny park s kompletným zázemím pre šport a rekreáciu, kam môže ktokoľvek prísť električkou, peši alebo na bicykli a zarelaxovať si pri vodnej ploche? Skúsme hádať, ktorý z projektov je víziou do budúcnosti a treba zaň bojovať, a ktorý naopak zostane prejavom pretláčania akéhosi rýchleho, dynamického života len pre momentálne potešenie, zabalený do asfaltu, betónu, skla a ocele. Najväčším paradoxom pritom je, že oba projekty vravia o tom istom, totiž o „skvalitnení“ a kultúre života obyvateľov Petržalky. Pre skutočne objektívne rozhodnutie sú však potrebné informácie v podobe detailných vizualizácií a hlavne verejná diskusia. Ako môže mesto od nás očakávať bezvýhradnú podporu tohto megaprojektu, keď ho od začiatku zahaľuje do oparu tajnostkárstva, vzájomne si odporujúcich tvrdení a neposkytuje dostatok relevantných informácií? Alebo je snáď tento spôsob „antikomunikácie“ s občanmi zámerný? Porovnajme si to len s nedávnou situáciou s prezentáciou víťazných návrhov architektonickej súťaže Podhradie, keď sme boli pravidelne zavalení vizualizáciami týchto návrhov. U občanov síce tento pokus totálne prehral, ale kompetentní aspoň našli odvahu a išli s kožou na trh. Dnes je situácia presne opačná, akoby sa niekto bál, že sa opäť zdvihne vlna odporu…

Pretrvávajúci spôsob komunikácie s občanmi Petržalky je nielen nešťastný a nedôstojný, ale v skutočnosti neprijateľný. Neustále sa nám podsúvajú vykonštruované a častým opakovaním dobre živené tvrdenia o našom akoby všeobecnom odpore proti električke, pričom väčšina tento druh MHD naopak chce a podporuje, napriek neustále sa meniacim koncepciám a projektom. To, čo ale nechceme, je vysnívaný a velebený bulvár s výstavbou, ktorého komplexný projekt navyše ešte nik z nás nevidel.

 

  • Ohlasy na „Ponosy na nosný dopravný systém“ nájdete nahttp://www.miloscernak.sk/odporucit-stranku/aktivity-aj-tu-som-petrzalcan-alebo-co-bolo-a-co-nebolo-v-pn

  • Rasto

    Maximálny súhlas s článkom. Dovolil som si odkaz na Váš článok použiť ako odpoveď v diskusii k článku starostu Bajana na túto tému http://www.petrzalskenoviny.sk/samosprava/04/2013/slovo-starostu-buducnost-je-alternativou-petrzalky/ , dúfam, že to nevadí.

  • Spit

    V plnej miere suhlasim a povazujem aktualne dianie za vybudovanie Jantarovej cesty za nedostojne.

  • zuzulinka

    smutne pravdive

    na nazoroch beznych obcanov nezalezi

    vacsiu hodnotu ako 1 petrzalcan ma 1meter stvorcovy nezastavanej plochy…

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201