INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Petržalka – ako skanzen?

Petržalka – ako skanzen?

Úprimne: na chvíľu sme v redakcii zaváhali, či máme mediálne búšiť do odstránenia drôtov veľmi vysokého napätia, ako to práve robíme.

Dožadovať sa ich prekládky aj preto, že i Petržalské noviny sa pričinili o to, aby boli na likvidáciu tohto vyše tridsaťročného 110 kilovoltového strašidla nad tretinou územia Petržalky aj aké-také peniaze. Či sa nám to, po najnovšej skúsenosti z „kauzy plaváreň“, nevráti ako bumerang. Že nepomáhame, ale škodíme. Presnejšie a v skutočnosti: že pomáhame mnohým, len nie je to pomoc aj niekoľkým. Aspoň tí druhí, dotknutí, si tak myslia. Lebo už máme v redakcii anonymný mail. Že keby sa drôty odstránili nad Veľkým Draždiakom, či vieme, čo na uvoľnenom území po stožiaroch nejaký developer postaví, ako sa ďalší zmocnia brehov Veľkého Draždiaka, ohradia ho, spoplatnia, skomercionalizujú, atď. Čo potom chudák Petržalčan?! Preto nech to je tak, ako to je, aj keď nie celkom bezpečné. Lebo niekedy je horšie to lepšie… Teda tak po slovensky, že síce smrádok, ale teplúčko.

Pred štyrmi – piatimi rokmi sa v ankete vyjadrili mladí Bratislavčania, kde by chceli najradšej žiť, mať dom, byt. Na prekvapenie – na prvom mieste bola Petržalka. Teda betónová džungľa, králikáreň, geto, nocľaháreň. Ako satisfakcia. Bolo to však obdobie boomu budúcnosti. Čo tu všetko bude. Nové 20-tisícové Južné mesto. Tiež kultúrno-športovo-reklaxačný areál na Janíkových roliach – multifunkčná hala so zimným štadiónom, aquaparkom, plavárňou, hotelom a i. Bude i metro alebo električka (veď sa už vyberali aj vozne), postavia sa parkovacie domy, zrevitalizuje sa Veľký Draždiak, konečne bude z neho verejné prírodné kúpalisko (veď urbanistickú štúdiu naň má Petržalka od roku 2004). S Petržalkou sa spájala budúcnosť. Skutočná aj uskutočniteľná. Domáca i cezhraničná ako trojuholník troch štátov. Dnes vieme, čo z toho je. Nič.

stlp vysokeho napatia

Vlani sa uskutočnila rovnaká anketa medzi mladými ľuďmi v Bratislave. Petržalka ako najlepšie miesto pre ich život bola už-až na štvrtom či piatom mieste. Klesla? Padla? Nie, len prestala byť pre mladosť, jej dynamiku, originálnosť, ambicióznosť – zaujímavá, perspektívna. Čudovať sa?

Mladí nám nastavili ozajstné zrkadlo. Nie krivé v akom sme sa vídavali, chceli vidieť. Lebo Petržalka prestáva byť nielen iným, ale už aj sebe, teda svojim, otvorená. Zatvára sa do seba. Individualizuje. Videná len očami svojho paneláku. Aj preto je každý dom inak „pomaľovaný“. Bez súladu s najbližšími i vzdialenejšími susedmi, s okolím. Koho zaujímajú…? Ale aj v paneláku každý vidí už len – seba. Na novú fasádu si vycapí satelitný tanier či klimatizačnú búdu s káblami. Je mu jedno, že vedome poškodzuje, ničí spoločný majetok. Na paneláky sa lepia dymiace komíny. Tri – štyri na jednom činžiaku. Akože domáce kotolničky. Za akože ušetrených 30 strieborných zrádzame svoje minimesto, ošklivíme jeho tvár tak, ako žiadna iná mestská časť. Petržalka sa drobí na malé rómske osady. Takže smrádok, ale teplúčko po druhý raz. Už nás za to ako vyzerá pravý breh Dunaja, za nevkus posmechuje celé Slovensko. Len pozornejšie počúvajme tých druhých, čo nie sú z Petržalky. Čudujeme sa?

Čo tu nevtlačili, aj za cenu zahustenia a proti našej vôli, práve tí preklínaní developeri, by tu nebolo. Nebolo by obchodov, kultúrnych, zábavných a športových centier. Nebolo by administratívy. Nebolo by ani roboty, museli by, ta ho, všetci za Dunaj, na druhú stranu. To nie je chvála ani obhajoba developerov, to sú fakty. Nik – ani mestská časť, ani mesto, ani župa – v nej nič výrazne doteraz za vyše dve desaťročia nepostavili. Len opravili, vymenili, pokosili. Nepriniesli pracovné miesta navyše. Ak sa však predsa niečo, a konečne, a za peniaze všetkých Petržalčanov ako verejná investícia naskytne, je tu petícia. Nie čo sa chce, čo treba Petržalke vo verejnom, väčšinovom záujme, ale čo niektorí, hŕstka, v skupinovom záujme nechcú. To je aj prípad ešte nepostavenej plavárne. Má byť aj ona po župno-burinových Janíkových roliach, petíciami odmietaných parkovacích domoch, električky v Petržalke, občianskej rebélii proti vianočným trhom a výstavbe moderného a žiaduceho komplexu Petržalka City len ďalším dôkazom, že nik tak Petržalke neubližuje ako jej ubližujú samotní Petržalčania?

Petržalka sa má stať pre niektorých, niekoľkých – predčasným skanzenom. Nemenná, nedynamická, zápecnícka, sebecká, neverejnostná. Bez citlivého, cítiaceho a radosť rozdávajúceho srdca. Už akoby po infarkte či mozgovej porážke. Zasa ako – nocľaháreň. Len na odtrúbenie nočným vartášom. (Mimochodom: Nie je náhodou Bratislava, a v nej Petržalka, hlavné mesto Slovenska? Vlastne – vieme vôbec, ako sa takom európskom hlavnom meste nielen býva, ale najmä žije?)

  • Adrian Gubčo

    Vynikajúci článok, hádam zopár ľudí otvorí oči.

    • peter brunovský

      Jasné, dynamická znamená vo vašom poňatí, veľa áut, veľa ciest, najlepšie stredom sídliska, autobusy nás budú zvážať ako ovce na porážku….
      A keď úž sme u toho, ja tu nocľaháreň chcem mať príjemnú, neviem ako ty…

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201