INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Raz postavený, tri razy zaplatený

Raz postavený, tri razy zaplatený

Zima zvyčajne stavebne odpočíva. Je prípravou na naberanie síl, presvedčenia i  prijatie rozhodnutí. O mesiac pominie a prídu stavebné obdobia – jar, leto, jeseň. Kiež budú také úrodné ako vlaňajšie. Lebo v obnove bytového fondu bol rok 2015 na Slovensku rekordný. Zabrala i Petržalka: miestny stavebný úrad vydal 47 stavebných povolení  a ŠFRB poskytol bytovým domom 32 úverov. Aký bude rok 2016,  aké témy a problémy bude ešte nejeden neobnovený panelák riešiť a prekonávať, o tom už s projektantom, autorizovaným inžinierom Karolom Ferenčíkom (získal druhé miesto v súťaži Najlepšie obnovený bytový dom v roku 2013, panelák v Piešťanoch).

Paneláku predurčili odborníci 77- ročný život. Naše, petržalské, sú v jeho polovici, ba už i za ňou. Komu česť, tomu chvála, keďže štyri pätiny či až päť šestín z nich sú  čiastočne alebo úplne obnovené. Zo 600 panelových stavieb zostáva iba niekoľko desiatok objektov neobnovených. Oplatí sa ešte do zvyšného „života“ paneláku investovať toľké peniaze?                                                                                                            

 –  Ak by takto uvažovali vlastníci rodinných domov, vidiek by už neexistoval. Inak, 77-ročná životnosť domu je fiktívna hodnota a pôvodne znamenala, že bytový dom sa postaví, využije na bývanie a jeho hodnota amortizáciou klesne na hodnotu či skôr nehodnotu 0,000, takže sa zbúra a postaví nový. Mimochodom, nebolo to pôvodne 77 rokov, ale len 50 rokov. Na to však, aby sa táto časová hodnota naplnila, musí sa dom udržiavať a obnovovať. A obnovovať úplne. Napr. farba nevydrží 50 rokov, ale podľa umiestnenia 2 až 10 rokov. Potom ju treba obnoviť. Sami sme videli, ako z panelákov „odchádzali“ farby, ako jednotne šediveli. To je vonkajšok domu. A čo jeho vnútro? Výťah tiež asi 50 rokov nevydrží.

panelák

Bratislavský cech výťahárov odhaduje, že v panelákoch, nemocniciach, úradoch, v stavbách postavených za socializmu, je asi 40 tisíc zastaraných výťahov. Odhaduje sa, že na ich opravu či skôr výmenu je treba vyše 1 a pol miliardy eur…

–  V ich treba varovne hovoriť o hranici končiacej bezpečnosti a začínajúcej nebezpečnosti, čo je vážny problém. To isté platí aj o technických rozvodoch. Všetky časti domu, malé či veľké, podstatné či doplňujúce majú svoju životnosť.  Okná, dvere, vypínače, lampy, potrubia, ventily, bleskozvod, plynomer… To však nie je fyzická životnosť, po ktorej sa produkt rozpadne alebo odparí. Dôležitá je tiež kvalita, frekvencia, spôsob používania a údržba. Jednotlivé časti stavieb sú orientačne  sumarizované v tabuľkách životnosti. Je to čas, ktorý odmeriava použivanie produktu, alebo časti stavby, kým sa nahradia novým produktom, bez ohľadu na stav. Aby sa tento čas naplnil, je nutné pri niektorých zariadeniach prisne dodržať frekvenciu a spôsob údržby. To sú najmä vodovodné, plynové, elektrické, tepelné a iné technické zariadenia.

panelák
A čo morálna životnosť?                                                                                                    

–  Je súčasťou celkovej životnosti ako individuálnych požiadavok užívateľa. Niektoré výrobky, ktoré neohrozujú život, zdravie, možno užívať až do rozpadnutia. Ba niektoré až – naveky… To keď ide o historickú pamiatku, kultúrne, architektonické dedičstvo pre ďalšie generácie. V našich panelákoch však treba riešiť najmä fyzickú životnosť.

V NDR ich búrajú. Priam miznú pred očami. Ako prežitok socializmu.                                                                                                                

–   Aj keď s výstavbou panelákov sa začalo už za kapitalizmu. Takmer pred sto rokmi, po prvej svetovej vojne v Holandsku, potom začali s ich výstavbou v Nemecku, Francúzku, Švédsku, Fínsku… O panelákoch  za socializmu sa hovorí v súvislosti s ich hromadnou výstavbou, nie symbolom socializmu, až tak panelákom neubližujme. Tak isto neplatí, že v bývalej NDR sa hromadne búrajú. To píšu niektoré médiá. Ja som tam bol… Ak v istej mestskej časti boli pod panelákmi problémové podložia, napríklad bane, časť lokality sa zbúrala. Nie však preto, že to boli paneláky, ale že bola ohrozená bezpečnosť bývania, alebo ich bol prebytok. V Nemecku inak poňali aj ich obnovu. Ich obyvateľov dočasne vysťahovali. Až na skelet domu, panelovú konštrukciu, všetko z nich vybrali, vymenili. Nič sa hromadne nebúralo, nič hromadne nepadalo. Domy sa rekonštruovali a predávali ako novostavby majúce stále panelovú podstatu. Pôvodní obyvatelia si mohli domy zakúpiť prednostne a výhodnejšie ako ostatní záujemcovia.

panelák lešenie

Čo je lacnejšie – spoločné či individuálne bývanie? Bytový dom, teda byt, či rodinný dom? Lebo aj to riešia pri obnove paneláku niektorí vlastníci. Zostať, alebo byt predať a odísť či ho prenajať…                                                                                       

–  Je známou skutočnosťou, že životnosť stavby sa zaplatí trikrát. Prvý raz, keď sa postaví, a dva razy, keď ju treba obnoviť, pričom ide o takmer rovnakú výšku nákladov. Tam hľadajme aj tých 77 rokov odmeraného života paneláku. Niet značných finančných rozdielov medzi bývaním v bytovom dome, v byte a v rodinnom dome. Ak je rozdiel, potom v časovom rozložení nákladov. Rodinný dom si „pýta“ každý rok niečo, a postupne, bytový dom raz za čas, a poriadne. Je však paradoxom, že obnovu paneláku berieme ako výnimočnosť, nepríjemnú nutnosť, kým zmeny v byte a výmena zariadení  sú priam hobby, príjemnou rodinnou udalosťou. Nové omietky, batérie, podlaha, nábytok, sedačka, posteľ, stoličky… Bývať modernejšie, pohodlnejšie, príjemnejšie. Inovujeme, aby veci dlhšie  vydržali, lepšie slúžili. Prečo to má byť pri bytovom dome ako celku inak? Aj doň vojdeme, v ňom žijeme. Ochraňuje a robí funkčným náš byt, bývanie. Zodpovednosť vlastníkov za stav domu je neprenosná. Bytový zákon každému vlastníkovi ukladá, citujem,  na svoje náklady udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, zabezpečiť jeho údržbu a opravy. Normy, stavebné úrady, štátne organy nikoho v súčasnosti nemôžu nútiť obnoviť svoj majetok, s výnimkou – ak stavba ohrozuje život a zdravie,  životné prostredie a podobne. Zachovať primeraný vzhľad stavby však zatiaľ žiadny zákon neukladá, až na pamiatky.

panelák                                         

V Petržalke sú paneláky, ktoré si ich vlastníci „obnovili“ po svojom. Žiadny zatepľovací kontaktný systém – polystyrén, minerálna vlna. Nanovo  zašpárovali škáry medzi panelovými dielcami, fasádu ľahko omietli, resp. natreli špeciálnou ochrannou farebnou hmotou. Takto vraj dosiahli dvojitý efekt – predĺžili životnosť paneláku a, najmä,  za lacné peniaze. Nezadlžili sa. Čo vlastne vyriešili – stavebne, technicky, konštrukčne, energeticky na svojom dome?                                         

–  Rozsah údržby, opravy, obnovy a modernizácie si s pomocou odborníkov určuje stavebnik. Sú domy, ktoré nie sú na tom ekonomicky dobre, takže volia iba „diétnu“ obnovu – nátery, špárovanie a pod. V zásade nie je možné mať proti tomuto postupu námietky. Ale sú to len opravy. Nie je to možné porovnávať s obnovou zateplenim a s odstraňovaním systémovej poruchy.  Oprava a obnova nie sú rovnaké činnosti a nemajú rovnaký cieľ. Oprava, nátery, špárovanie, opravy balkónov, lodžií, nátery zábradlí, výmeny skiel apod. nezvyšujú úžitkové vlastnosti konštrukcií, ale vracajú im približne pôvodné vlastnosti, ak je to možné. Obnova užitkové vlastnosti zvyšuje. A čo dodať k ochranným náterom, zázračným látkam používaným vraj aj  v kozme? Ako laik som navštívil dodávateľa jedného takéhoto produktu. Všetko je super, extra, budúcnosť! Načo zateplenie! – a dodávateľ mi predkladal rôzne údaje, výpočty, ktorým som nerozumel ani ja, ani moji kolegovia. Potom som návštevu zopakoval, ale už s vizitkou autorizovaného inžiniera, projektanta. Odpoveď dodávateľa bola stručná: Viete, ten náter, tá hmota v žiadnom prípade nemá nahrádzať zateplenie! A bolo po zázraku…

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201