INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Doba ľadová za Dunajom

Doba ľadová za Dunajom

V mojich spomienkach na minulosť sa priam natíska otázka. Som športovo založený? Tieto myšlienky mi prišli na um pri slávnostnom otvorení nového zimného štadióna u nás za Dunajom. Konkrétne v panelákmi vysadenom sídlisku, hoci v jeho erbe dominujú listnaté stromy rastúce na zelenej trávnatej pažiti. Po zdvorilostnom pozvaní starostu na možnosť odskúšať kvalitu nového petržalského ľadu, ktoré sa neodmieta, som sa rozhodol dôkladne sa na tento akt pripraviť.

Naši rodičia si nerobili až takú ťažkú hlavu z toho, čo si máme na seba pri športových aktivitách obliecť. Rozhodujúce bolo vhodné oblečenie, pretože domov sa v zime či v lete chodilo za tmy. V zime poriadne vyhladnutí, ale spokojní s výsledkami hokejových zápasov na zamrznutých barinách so školskými taškami namiesto bránok. My deti sme pod vrchným oblečením nosili akýsi trikot, dnes už nepredstaviteľný z látky pripomínajúcej dnešnú teplákovinu. Siahal od krku po chodidlá, vzadu mal praktický otvor na telesné potreby bez vyzliekania. Tepláky sa nosili aj do školy, nielen na šport. Kto mal krikľavejšie a širšie, tým bol väčší frajer. Spolužiačky, už dámy, nosili na nich sukničky. Boli teda aj parádne, aj teplo zabezpečené. Na nohách sa nosili baganče. Paráda! Iba nasadiť korčule na kľúčik a palicami zo stromov podobnými hokejkám trieskať do dreveného puku. Vývoj pokračoval. To bol sviatok, keď sa rodičia rozhodli obetovať svoje úspory na nákup skutočných korčúľ prichytených pevne na topánky. Ich názov voňal diaľkou – kanady.

Starosť ako sa vystrojiť na ľad nastala. V obchode more korčúľ, oceán zimného oblečenia so zimničnými cenami. Musím si osviežiť staré návyky na ostrých nožoch. Iba kúpiť tie pravé, ktoré nepadajú na ľade. V obchode ochotná predavačka vydržala so mnou iba dovtedy, kým som skúšal tie luxusnejšie. Nič to, bolo viac času na probovanie. Skončil som v obchode, kde ich ponúkali bez šnurovania. Iba dve klipsne a hotovo. Ako na lyžiach. Nebolo treba namáhať brušné svalstvo, ktoré mi prekrývalo nohavice.

Ihneď po príchode domov som začal s tréningom. Najťažšie bolo presúvať sa po schodoch, čo sused uzatvoril konštatovaním, že korčule treba nabrúsiť. Brúsenie prebehlo pomerne rýchlo a bez problémov až na to, že brúsiaci majster mi odporúčal čakať vonku, pretože som nemal akýsi návlek na nos. Kdeže ja pôjdem von a moje nové nožíky v búdke! Skúšam, či sú ostré. Majster ma poučil, že ostrosť sa pozná podľa jarčeka na korčuli a nie rezaním do palca.

Pokus o úspech na ľade sa naplnil pri mojom nástupe na ľadovú plochu. Bác! A zadná časť mojej šuštiakovej tkaniny sa chladí. Ochotne mi na nože pomáha mladý človek odetý do hokejového dresu. „Ešte sú veľmi ostré,“ zašepkám. Môj žeriavnik mi s úsmevom prikyvuje a stavia ma späť na zadné. Skrátim to. Staré návyky sa oživili, už aj prekladám nohy a padám zriedka, a to iba pred dámami, ktoré ochotne pomáhajú novému kolegovi.

Zrazu píšťalka! Niekto prenikavo píska. Bol to mladý muž v drese HC Petržalka. Po upozornení, že treba ísť opačne, začínam jazdiť dozadu. Nie tak. Pochopil som. Teraz bude pravá noha pri strede ľadu. To aby sa rovnomerne otupili nabrúsené kopýtka. Takže, priatelia športu. Teším sa, že nielen my staršie ročníky, no najmä petržalská mládež bude mať možnosť vyskúšať si korčuľovanie a hranie hokeja pravom ľade a nie iba na asfaltových ihriskách. Vďaka!

P.S.: Odporúčam členom miestneho zastupiteľstva doplniť erb Petržalky o dve skrížené hokejky a korčule.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201