INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Petržalka ako pamiatka III. – Ochraňovať len čo je komplexné, pôvodné a vyzreté

Petržalka ako pamiatka III. – Ochraňovať len čo je komplexné, pôvodné a vyzreté

Otázka pamiatkovej ochrany urbanistických súborov je zložitá a vyžaduje si diferencovaný prístup. Iný je náhľad na vykryštalizované súbory, ktoré majú za sebou niekoľkostoročnú históriu a boli vytvorené inými generáciami – a tá naša sa rozhodla toto kultúrne dedičstvo posunúť ďalej.
Na zábezpeku istej „stability“ boli mnohé historické štruktúry, aj vďaka množstvu vzácnych stavebných pamiatok na svojom území (napríklad národné kultúrne pamiatky), zákonom vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie s najvyšším alebo mestské pamiatkové zóny s nižším stupňom ochrany. Treba si tiež uvedomiť, že každé takéto územie vo svojom vývoji zaznamenávalo postupné zmeny – od gotickej parcelácie, cez obdobie renesancie, baroka… Potom majú pamiatkové orgány v zásadách pamiatkovej starostlivosti daného územia za úlohu označiť aj predmet ochrany. Napr. v pamiatkovej zóne v Novom Meste nad Váhom je to zachovalý gotický princíp parcelácie s námestím.

petržalka

Chýba odstup času
Otázku vyhlasovania urbanistických štruktúr, ktoré vytvorila v podstate naša generácia, alebo jej zrod spadá priamo do našej pamäte, je zložitejšia. Chýba tu odstup času. Napriek tomu považujem za vhodné, aby naša generácia sama vedela určiť nielen to, čo zo zdedeného historického kultúrneho dedičstva chce odovzdať ďalším generáciám, ale aj ktoré ňou vytvorené hodnoty považuje za dôležitý odkaz súčasnosti.
Otázka vyhlasovania pamiatkových urbanistických súborov je zložitejšia ako ochrana budov. Architektonické hodnoty stavby sú relatívne stabilizované, ale základnou vlastnosťou urbanistickej štruktúry je reakcia na neustále zmeny spoločenských požiadaviek na prostredie. Aj označenie niektorých území v územných plánoch za „stabilizované“ je preto odborne viac ako problematické. Protikladom k stabilite totiž nie je rozvoj, ako územné plány často udávajú, ale nestabilita (labilita). Každá stabilita musí v sebe obsahovať aj istú mieru progresu – teda rozvoja. Všetky územia sú teda v zásade rozvojové, môžu mať len rôznu mieru regulácie svojho rozvoja, inak je labilná. U pamiatok, ktoré sú národné, je to aj skutočnosť, či majú aj príslušné národné uznanie, a teda ide aj o širší spoločenský a odborný konsenzus. Toto môže byť istý problém panelových sídlisk.
Sídlisko Lesná v Brne je v podstate ťažko porovnateľné s Petržalkou, jeho povesť „dobrého bývania“ napriek panelákom je daná prírodným prostredím, do ktorého je vsadené. Skrátka, je to československá Tapiola, koncept vznikol pred „normalizáciou“. V Bratislave by malo paralelu skôr v Karlovej Vsi. Bol som pozvaný na zasadnutie Mestského zastupiteľstva Nová Dubnica, ktoré asi pred 8-rokmi chcelo tiež dosiahnuť ochranu niektorých dobrých parametrov obytného prostredia pred neželanými vstupmi investorov, ale aj svojvôľou niektorých nekultúrnych vlastníkov bytových domov (zatepľovanie, zasklievanie balkónov) pokusom o zápis sídliska od architekta Jiřího Krohu medzi mestské pamiatkové zóny. Na rozdiel od panelových sídlisk s relatívne voľnou zástavbou v Dubnici ide o tehlové stavby a o kompaktnú, teda v zásade dotvorenú, urbanistickú štruktúru, a to vrátane zelene a výtvarných diel v pôvodnej koncepcii autora. To sa celkom nedá povedať napr. o Petržalke ako celku, kde z pôvodnej koncepcie chýba to najpodstatnejšie – chrbtica mestskej štvrte.

paneláky
Kde ešte stavať – a čo životnosť panelákov
Pri argumentácii o ochrane obytných súborov ale za úvahu stoja aj iné skutočnosti. Jedným z dôvodov na ochranu sídliska Brno Lesná sa uvádza relatívne nízka zastavanosť…Tu by sme si mohli položiť otázku, kde má mesto potom realizovať ďalšiu obytnú výstavbu, ak nízka intenzita vnútornej štruktúry je chránená. Dôsledkom je spravidla expanzia mesta mimo hranice zastavaného územia, teda záber poľnohospodárskej pôdy v okolí a vznik tzv. suburbií so všetkými sprievodnými negatívnymi javmi (najmä v oblasti dopravy).
Z vyššie uvedeného je potom ale otázne, či obytné územia majú byť chránené, a teda relatívne „konzervované“ pamiatkovým zákonom, alebo dobre nastaveným územným plánom s individuálnymi parametrami rozvoja vyjadrené transparentnou a všeobecne zrozumiteľnou reguláciou, ktorá umožní aj potrebnú novú výstavbu, prestavbu alebo dostavbu sídliska. Môže ísť aj o také vlastnosti obytného územia, na ktoré pôvodné koncepcie nemysleli, ako sú napr. zadržiavanie vody, urbánna energetická sebestačnosť…
Som skôr za druhú možnosť. To však nevylučuje, aby niektoré výnimočné celky, aj keď mnohými súčasníkmi kritizovaného moderného urbanizmu a architektúry, sa nestali predmetom ochrany. Ale základným predpokladom je ich vysoká miera komplexnosti a nenarušenia pôvodnej koncepcie, a to nielen v rovine urbanistickej, ale aj istej nenarušenosti architektonického výrazu budov a vyzretosti okolitého prostredia podľa pôvodných predstáv (zeleň). Istým hendikepom panelových sídlisk v tejto téme je aj nevyjasnená otázka reálnej životnosti panelového domu… Na Slovensku by postačovalo z každého obdobia dokladovať ako odkaz doby jedno – dve sídliská. Aj tu je ale namieste otázka, či ako mestské pamiatkové zóny chrániť celky alebo charakteristické časti. Pre mňa je panelovým sídliskom hodnej takejto ochrany na Slovensku sídlisko Chrenová v Nitre od M. M. Scheera, Kukučínova – Škultétyho a „februárka“ v Bratislave a z obdobia tehlovej sorely 50-tych rokov sú to spomínaná Nová Dubnica a Žilina – Hliny. Či z nich budúce generácie urobia rezervácie?
prof. Bohumil Kováč,
architekt – urbanista

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201