 |
|
Hlavná stránka  Spoločnosť „Sekáče“ zrovnoprávňujú módu
|
„Sekáče“ zrovnoprávňujú módu |
|
|
|
Napísal Michaela Dobríková
|
|
Friday, 30 November 2007 |
Peter Lovich má trochu nezvyčajnú záľubu. Nielenže v secondhandoch nakupuje s vášňou archeológa pátrajúceho po vzácnych artefaktoch minulosti, ale o nich aj s potešením debatuje a je úplnou studnicou informácií o tomto druhu predajní v Bratislave. Dokonca o nich vytvoril web stránku a raz by si chcel otvoriť svoj vlastný „sekáč“. Viac o fenoméne oblečenia z druhej ruky sa dozviete z rozhovoru s ním:
- Secondhandy prišli na Slovensko v deväťdesiatych rokoch, to som práve maturoval. Boli akousi alternatívou k vtedajším obchodom, keď ešte neboli vyvinuté obchodné siete, reťazce a značkové predajne ako dnes. Secondhandy boli možnosťou ako sa dostať k zaujímavému a inak nedostupnému či originálnemu oblečeniu. Prvý a najznámejší v Bratislave, ktorý funguje dodnes, otvorili v okolí Trnavského mýta a jeho návšteva bola mojou prvou skúsenosťou so secondhandmi. Veľmi rýchlo ma tento svet chytil tak, že som sa rozhodol trochu sa tejto téme venovať a spraviť si prehľad o bratislavských „sekáčoch“. Zároveň som sa o informácie chcel podeliť aj s ostatnými, ktorí mali podobnú záľubu. Hoci „sekáčov“ v Bratislave vznikalo stále viac, zistil som, že neexistuje nijaká web stránka, ktorá by sa im venovala. Takže som sa do toho pustil sám, aby som sa trochu realizoval v tom, čo ma bavilo. Robil som ju tiež secondhandovým spôsobom, pomocou koláží - opäť to použitie starých vecí na nový cieľ. Jednoducho, aby stránka vyjadrovala filozofiu „sekáčov“. Z čoho vlastne vychádza fenomén secondhandov? Ide o to nakúpiť lacno alebo nájsť nezvyčajné veci?
- Oboje. Objaviť a kúpiť lacné i originálne oblečenie. Napríklad v zahraničí fungujú tieto obchody iným spôsobom ako u nás. Keďže sa zameriavajú v prvom rade na osobité oblečenie, ceny majú paradoxne vyššie ako nové veci v bežných obchodoch. Takéto predajne môžete nájsť u susedov vo Viedni či v Paríži. Mnohé z nich sa zaoberajú len nejakou haute couture módou alebo značkami top návrhárov, nájdete tam oblečenie z ich módnych prehliadok. Vo východnej Európe je „sekáčové“ oblečenie v prvom rade oveľa lacnejšie ako v klasických obchodoch, hoci aj to sa už mení. Pretože v poslednom čase secondhandy najmä v Bratislave zdvihli ceny a niekde sa dokonca rovnajú akciovým v nákupných centrách. - Mení sa kultúra i vkus spotrebiteľov. Predtým boli zákazníkmi „sekáčov“ skôr ľudia vyznávajúci alternatívnu kultúru. Dnes sa stali predajňami pre masy. Je to škoda a my, čo sme mali radi „sekáče“ z minulosti, sme trochu sklamaní. Dnes v nich možno nájsť veci, ktoré predávajú v bežných obchodoch. Ustúpili od originality v prospech vkusu bežného spotrebiteľa. Ale to našťastie neplatí absolútne, pretože aj dnes stále fungujú secondhandy, ktoré držia svoju líniu z minulých rokov a snažia sa byť alternatívne. - Ide o nosené veci zo zahraničia, najmä z Anglicka a Holandska. Majitelia secondhandov ich nakupujú v špeciálnych veľkoskladoch. V spomínaných krajinách sú ceny oblečenia v porovnaní s platmi zanedbateľné, a tak stačí, že sa človeku vec zašpiní, pokrčí či znepáči a dá ju preč. Priznám sa, že neviem, akým spôsobom sa do týchto skladov oblečenie dostáva, či ho jeho pôvodní majitelia predávajú, alebo darujú. V Petržalke sú „sekáče“, ktoré vydržali veľa rokov, sú veľké a stabilné a zároveň vzniklo a vzniká množstvo maličkých. Myslím si, že spolu ich na tomto sídlisku môže byť asi tridsať. Množstvo z nich však ľudia zo vzdialenejšieho okolia nepoznajú, lebo sú poskrývané. Na námestí, kde bývam, sú momentálne dva a oba sú dobré. Jeden je špecializovaný a venuje sa výhradne móde pre dámy v stredných rokoch, elegantné slušné veci výhradne len pre dámy, žiadne pánske ani detské veci tam nehľadajte. Na týchto malých petržalských „sekáčoch“ je príjemné, že sa dá s majiteľom dohodnúť, že vám odloží veci. Prípadne ak vie, že obľubujete zelené pruhované svetre, tak vám taký odloží - teda osobný prístup. Niektoré secondhandy svojou veľkosťou pripomínajú supermarkety a niektoré sú, naopak, takéto intímne, svojich pravidelných zákazníkov si majitelia poznajú, tí sa často zastavia nielen nakupovať, ale aj porozprávať sa. Nakupuješ v nich, zriadil si o nich webstránku, ktorá je neziskovým projektom, venuješ im svoj voľný čas, je ešte niečo, čo ťa v tejto oblasti láka spraviť?
- Chcel by som mať svoj vlastný secondhand, ktorý by bol taký ako prvé predajne u nás. Teda alternatíva pre ľudí s iným vkusom a snahou o originalitu v sebavyjadrovaní. Ten rozdiel v pohľade na módu u nás a v zahraničí je v tom, že vonku sú už ľudia presýtení módnym mainstreamom. My si v tom zatiaľ hovieme, je to pre nás nové, ale som si istý, že o pár rokov aj u nás budú ľudia hľadať niečo odlišné a ktovie možno opäť príde čas „sekáčov“. Určite by som vykupoval aj oblečenie od ľudí, pretože mnohí majú doma neuveriteľné kúsky napríklad z osemdesiatych rokov. Samozrejme, nebránil by som sa ani nakupovaniu zo spomínaných veľkoskladov. A viem si predstaviť, že by som hľadal zaujímavosti aj v iných secondhandoch. Mám na ne šťastie, na mňa tie veci na vešiakoch čakajú, len prídem a kúpim ich. - V prvom rade veľa šťastia a chuť „hrabať“ sa v tom množstve vecí. Medzi sto nezaujímavými vecami môžete nájsť jednu úžasnú, ktorú si pred vami nik nevšimol. Je to niečo ako archeológia. Väčšinu „začiatočníkov“ odradí to množstvo handier, čo tam je, netreba sa toho zľaknúť, ale ísť do toho a poriadne sa tam „pohrabať“. Možno tam nájsť naozaj neuveriteľné veci. „Sekáč” to je niečo ako múzeum módy. Nájdete tam všetko od 60. rokov až po dnešok. Je aj zaujímavé vidieť, čo všetko sa vyrábalo, často je ťažké uveriť, že také šialené kusy šili vo veľkých sériách. Mne sa za tie roky, čo chodím do týchto predajní, podarilo nájsť množstvo originálnych vecí, aj pôvodne veľmi drahých. Značky, ktoré u nás ešte nedostať, a ľudia pre ne cestujú za hranice. Secondhandy zrovnoprávňujú módu, nájdete tam veci, ktoré pôvodne stáli dvadsať korún a teraz ich predávajú za sto, ale aj také, čo stáli desaťtisíc a tiež ich tam kúpite za stovku. Web stránka www.druharuka.eu , vznikla v roku 1999-2000 ako sprievodca secondhandmi a je nekomerčným projektom. Jej autor Peter Lovich bude rád, ak sa mu ozvú majitelia secondhandov, ktoré ešte na stránke nie sú spomenuté. Rád ich tam pridá. A rovnako sa poteší aj názorom ľudí, ktorí sa ozvú so svojimi postrehmi o „sekáčoch“. |
|
|
