Zhruba osemdesiat obyvateľov, prevažne vlastníkov bytov z lokality Lúky VII a VIII, sa 24. februára stretli na verejnom zasadnutí, ktorého cieľom bolo informovať o súčasnej situácii so súkromnými pozemkami, na ktorých stoja bytové domy. Tie darovacou zmluvou nadobudla v roku 2004 akciová spoločnosť Rezerva, na čele ktorej stojí podnikateľ Ivan Feješ. Niektorí občania si pozemky stihli odkúpiť ešte od magistrátu za cenu 0,17 eura/m2. Majitelia bytov, ktorí dodnes  pozemky nevlastnia, našli na začiatku februára na svojich bránach oznam, že si ich môžu odkúpiť za 49,79 eura/m2. Verejnú diskusiu zvolala Občianska iniciatíva za spravodlivé odkúpenie pozemkov.

            Situáciu s cenami pozemkov osvetlil hneď v úvode starosta MČ Petržalka M. Ftáčnik: „Overoval som si veci vo firme H-Probyt, ktorá je poverená magistrátom na základe výberového konania predávať pozemky pod bytovými domami vo všetkých lokalitách mesta. Cena je určená na základe zákona. Tí, ktorí bývajú v bývalých družstevných bytoch a sú prvonadobúdatelia, platia 17 centov za m2. Ak je to druhonadobúdateľ, platí 50 eur za m2. Pre obecné byty, teda pre bývalé štátne, sa od začiatku predávalo a aj sa predáva za 50 eur/m2, nie je možnosť nižšej ceny, pretože to stanovuje iný zákon.“ Starosta ďalej uviedol, že sa pokúsil spoločnosť Rezerva presvedčiť, aby voči majiteľom bytov postupovala podľa rovnakého kľúča: „Spoločnosť povedala, že je pripravená predávať za 50 eur za m2, zdalo sa mi, že to nie je v súlade s pravidlami o 17 centoch, tak som sa s nimi stretol a požiadal ich, či by nevedeli nájsť ústretový prístup k tým prvonadobúdateľom, ktorí o odkúpenie pozemkov požiadali do roku 2006 a nemali tušenie o zmene vlastníckych vzťahov. Odpoveď, ktorú som dostal, bola, že spoločnosť je ochotná vziať to do úvahy a ponúknuť im nižšiu cenu. Týka sa to tých, ktorí podali žiadosť o odkúpenie do 23. 11. 2006 a sú to prvonadobúdatelia. Pokiaľ ide o všetkých ostatných, zákon ani bežný postup magistrátu nižšiu sumu neumožňuje, čiže tam ostali na 50 eurách. Zároveň prisľúbili, že do vzťahov k pozemkom, ktoré už boli predané, nebudú spätne zasahovať.“

            Vlnu kritiky vzniesli občania na adresu hlavného mesta, vinia ho nielen z toho, že nedostatočne informovalo občanov, ale aj z administratívnych prieťahov v riešení pozemkov v období pred ich nadobudnutím Rezervou a neskôr v nedostatočnej iniciatíve v rokovaní s predstaviteľmi spoločnosti. Situáciu sa pokúsila objasniť riaditeľka magistrátu Anna Pavlovičová. Tá okrem iného uviedla, že hlavné mesto bolo zahltené žiadosťami o odkúpenie pozemkov a nestíhalo ich vybavovať, no keď sme sa na ňu obrátili s konkrétnou otázkou, či pripúšťa, že situáciu magistrát nezvládol, reagovala odmietavo: „Mesto a úrad zvládli absolútne všetko, až keď prišiel na magistrát Andrej Ďurkovský, začalo sa predávať. Predchádzajúce zastupiteľstvá odmietali predávať pozemky pod družstevnými domami, odsúvali to, lebo mali tú možnosť. Riešili najmä obecné byty. Nám sa za štyri roky podarilo vyporiadať 25 000 bytov, to je enormné množstvo. Preto to robí H-Probyt, to by sa v podmienkach úradu nedalo robiť. Nebola vôľa predchádzajúcich zastupiteľstiev.“

To, či občania doplácajú na pochybenie magistrátu, rozhodnutia súdu či legislatívy, je v súčasnej situácii až na druhom mieste. Desiatky z nich sa totiž musia čo najskôr rozhodnúť, či požadovanú sumu zaplatia, alebo nie a vystavia sa tak možným následkom.

            Starosta i riaditeľka magistrátu prisľúbili, že budú s Rezervou rokovať o znížení sumy, no ani jeden z nich sa neodvážil vlastníkom bytov povedať, ako majú ďalej postupovať.

            Výstupom zo stretnutia bol list, ktorý zaslala občianska iniciatíva primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému, v ktorom sa píše: „Vážený pán primátor, obraciame sa na Vás, ako zástupcu hlavného mesta, ktoré bolo v minulosti vlastníkom pozemkov pod našimi bytovými domami, aby ste sa verejne postavili za ochranu záujmov. Týmto krokom by ste splnil to, čo ste v minulosti verejne vyhlásili, že mesto urobí všetko preto, aby pozemky pod panelákmi prešli do vlastníctva mesta a následne obyvateľov za symbolickú cenu. Najprv sme totiž nemohli pozemky odkupovať pre spor a dnes zisťujeme, že naše paneláky stoja na súkromnom pozemku. Naším záujmom je, aby pozemky pod bytmi patrili vlastníkom bytov za podmienok, za akých ich mohli získať naši susedia v nedávnej minulosti. Obávame sa pritom, že ak dnes nepristúpime ku kúpe pozemku pod panelákom za navrhovaných podmienok, budeme zaťažení nájomnou zmluvou s nebezpečne vysokou komerčnou cenou. Súkromný majetok je nedotknuteľný. My chceme len to, aby sme mohli majetok nadobudnúť podľa rovnakých pravidiel, ktoré platili v minulosti, nech platia aj dnes, za podmienok, ktoré platili pre prvonadobúdateľov obecných bytov a pozemkov pod bytovými domami.“