Bobor vodný (Castor fiber) patrí medzi vodné cicavce, ku ktorým u nás priraďujeme ešte vydru riečnu a ondatru pižmovú (aj tie sú zákonom chránené). Všetky majú lesklú, hustú a nepremokavú srsť, ktorá ich chráni pred chladom - ktovie, či aj v týchto nadpriemerných mrazoch. Silný chvost používajú tieto živočíchy ako veslo a kormidlo. Plávacie blany medzi prstami na zadných labkách z nich robia dobrých plavcov. V ušiach a nose má bobor chlopne proti vode a na očiach má membránu, ktorú môže na suchu stiahnuť. Pod vodou vydrží 15 - 20 minút a je schopný v kuse zaplávať 750 metrov.

            Prvé kostry bobrov majú približne 32 miliónov rokov. Doteraz vedci určili 22 rodov bobrov, z toho niektoré boli veľké asi ako medveď a vážili 200 až 300 kg. Bobry, aké poznáme dnes, sa vyvinuli asi pred siedmimi miliónmi rokov. Teraz je najväčším myšotvarým cicavcom na severnej pologuli a váži zhruba 30 kg. Poznáme dva žijúce rody bobrov, sú to bobor eurázijský a severoamerický. Dožívajú sa 15 - 20 rokov. V minulosti ich kántrili pre vzácnu kožušinu, tuk, o ktorom sa tvrdilo, že je dobrý najmä na potenciu, a pre škody, ktoré vedia narobiť.

            Bobry sa živia iba rastlinnou potravou a obhrýzajú kmene stromov (všetky druhy okrem agátov), pretože im jednak kôry chutia a jednak im celý život dorastajú hlodavé zuby, ktoré si musia - či chcú, alebo nechcú - brúsiť. Na brehoch vodných tokov - tí naši pečnianski sa usalašili pri jazierku - si vyhrabávajú nory (vchody do nich bývajú zo strategických dôvodov pod vodou a nora je vybudovaná o niečo vyššie, aby bola v suchu) a stavajú hrádze a hrady z kmeňov stromov, konárov i kameňov. Od prírody žijú svorne ako príkladná rodinka a prírastky (4 - 5, ale môže ich byť dokonca až 9) mávajú raz do roka. O tých najmladších sa starajú nielen rodičia, ale aj o rok starší súrodenci.