INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Čo prinieslo multimediálne čítanie

Čo prinieslo multimediálne čítanie

Je tu začiatok letných prázdnin a školské topánky zostanú odpočívať v poličke. Zaslúžia si. Celý rok nosili malých majiteľov do školy a zo školy. A nie vždy to bola prechádzka dláždeným chodníčkom. Dozaista najradšej navštevovali školu topánočky prváčikov. Veď sa učili toľko nových vecí! Po ceste veselo poskakovali podľa písmeniek abecedy a počítali preskočené kaluže. Výnimkou neboli ani deti na ZŠ Černyševského 8. Prváci zvládli všetky písmenká a hlásky. Nebojácne ich skladajú do slov a viet. Keď treba napíšu ich a čítanie je pre nich hračka. Kto ich to naučil? Samozrejme pani učiteľka. A doma trénovali s mamou a otcom. Ale predsa ešte niekto pomáhal. Alebo skôr niečo. Počítač.

Každý piatok na hodine čítania pri počítači čakali na prvákov dva zaujímavé príbehy z Multimediálnej čítanky (www.mmcitanka.sk). Na jednom nacvičovali hlasné čítanie a na druhom si cibrili pamäť. Pri čítaní ich najprv kontroloval počítač. Každé slovo musí byť prečítané správne. Ako to počítač dokáže? No predsa čítajú do mikrofónu a zvuk sa v počítači spracuje a vyhodnotí. V prvom polroku si trápili jazýčky na kratších príbehoch ani nie s 20 slovami. Čítali skôr mechanicky a robili im problémy napríklad písmenká p, b, d. Ale teraz už dokážu čítať samostatne. A keď sa aj pomýlia, rýchlo sa opravia. Nahrávanie do počítača sa tým tiež zjednodušilo. Zaznamená sa celé súvislé čítanie príbehu a následne sa spracuje.

Najsmerodajnejším parametrom hlasného čítania je rýchlosť v slabikách za minútu. Zvukový záznam priamo určuje čas čítania a počet slabík príbehu je známy. A tak nič nebráni spočítať rýchlosť. Ak sa deti v nejakom slovíčku pomýlia, nič to, odpočíta sa. Takto možno pomerne automaticky deti sledovať, ako napredujú v hlasnom čítaní. Prvákom sa podarilo v priemere dosiahnuť hranicu 90 slabík za minútu (cca 45 slov). Samozrejme, nájdu sa aj lepší, aj slabší čitatelia.

Druhý príbeh už deti nečítali do mikrofónu. Počúvali ho a očami sledovali text. Práve reprodukované slovíčko je zvýraznené, a tak nestrácali synchronizáciu. Cieľom je zapamätať si a porozumieť deju príbehu. Zo začiatku to boli kratšie príbehy s cca 70 slovami, ale neskôr sa predĺžili až na dvojnásobok. To ako ktorý žiak porozumel, sa preverovalo súťažou. Deti posielali odpovede na otázky cez počítač. Jednoduché áno/nie sa postupne nahrádzalo písaním celoslovných odpovedí. Bolo zaujímavé sledovať ako prštekom pomaličky hľadali písmenká na klávesnici a opatrne ich skladali do slov. Zlom nastal, keď sa naučili písať písmenká s mäkčeňmi a dĺžňami. Odvtedy sa ich písanie na klávesnici zlepšovalo z týždňa na týždeň. Najprv boli otázky zostavené tak, aby si mohli slovo na odpoveď nájsť a skontrolovať v texte, ale v súčasnosti zvládajú jednoduchšie slová bez kontroly.

Na doplnenie hodiny deti využívali rozmanité aktivity z aplikácie GCompris (gcompris.sf.net). Ku koncu roka sme vyskúšali sieťovú aplikáciu tradičnej hry Domino, ktorá bolo finálnym produktom bakalárskej práce Lukáša Krála (z FMFI UK). Na rozdiel od klasickej počítačovej hry, celá trieda hrala jednu hru. Deti sa ocitli v jednom spoločnom virtuálnom svete. Nie však v anonymnom, všetci vedeli, kto je kto. Tým, že všetci sedeli v jednej miestnosti, dochádzalo aj k vzájomnej sociálnej interakcii. Chvíľami sa stávalo, že deti ako dobre organizovaná skupina hrali proti počítaču. Takúto skúsenosť, podľa môjho názoru, deti nemôžu nadobudnúť, keď sedia individuálne za počítačom doma.

Podobný scenár vyučovania čítania absolvovali aj druháci. Zdokonaľovali si tempo čítania a čítanie s porozumením. Pracovali s dlhšími a náročnejšími príbehmi. V priemere sa im podarilo prekročiť hranicu 140 slabík za minútu (cca 70 slov). K príbehom riešili náročné a nie priamočiare otázky, ktoré preverovali ich pozornosť. Pri písaní na klávesnici bol dôraz aj na pravopisnú stránku odpovede. Z grafov vývoja parametrov hlasného čítania jednotlivých žiakov bolo možné sledovať zlom, kedy prechádzajú od mechanického čítania k čítaniu s porozumením. Toto je veľmi dôležité obdobie v živote školáka. Problém je, ak zlom nastane príliš neskoro alebo vôbec. Dieťa začne pomaly zaostávať za svojimi spolužiakmi a ak sa mu včas nepomôže, už ich ani nedobehne.

Celkovo možno hodnotiť prínos čítania s počítačom za pozitívny. Ako hovoria pani učiteľky 1. stupňa, každá chvíľa strávená čítaním je veľkým prínosom pre rozvoj čitateľských zručností dieťaťa. Hodina s počítačmi je využitá efektívne a každé dieťa prečíta viac ako na klasickom vyučovaní. Sledovaním grafov vývoja čítania sa môžu vzájomne porovnávať triedy a motivovať sa k lepším výkonom.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201