INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Trochu tajomná Super škola

Trochu tajomná Super škola

Na prednášky petržalskej Super školy sa školáci vždy tešia. Pútavé témy, atraktívni prednášajúci, podnetná atmosféra. Tak by sa asi dal charakterizovať tento spoločný projekt našej mestskej časti a SAV. Za posledné týždne sa konali prednášky hneď dve a boli posledné v tomto školskom roku.   

Ako sme pristáli na kométe

Aj niektorí zo siedmakov petržalských škôl sledovali aspoň trochu osud prvej kometárnej sondy Rosetta, ktorá svoju misiu ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko skončila v septembri minulého roka. Dôkazom bolo nielen ´neslýchané ticho´ na ďalšej z prednášok petržalskej Super školy, ale po jej skončení aj množstvo pomerne odborných otázok a nie jedna slzička, ktorá vyšla žiakom (aj učiteľom), keď si vypočuli aj pozreli osud sondy Rosetty a jej „kamoša“ Philaea, pristávacieho modulu s prístrojmi na skúmanie jadra kométy. Napokon, po ukončení misie sondy Rosetta si poplakali aj mnohí vedci.

Ako sme pristáli na kométe, teda čo všetko vyskúmala sonda Rosetta s modulom Philae na svojej ceste vo vesmíre, prišiel žiakom porozprávať Ing. Ján Baláž, PhD. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v rámci projektu spolupráce Mestskej časti Bratislava – Petržalka a Slovenskej akadémie vied. Ústav experimentálnej fyziky SAV sa podieľal na tvorbe časti sondy.

Sonda Rosetta mala pôvodne mieriť k inej kométe, no technické ťažkosti spôsobili, že ju nakoniec 2. marca 2004 „vystrelila“ nosná raketa Ariane 5 ku kométe 67/P a stala sa tak obežnicou Slnka. „Cieľom skúmania komét je pokúsiť sa zistiť, ako vlastne vznikla naša Slnečná sústava a z čoho,“ vysvetľuje J. Baláž. Na svojej ceste k určenej kométe minula Rosetta asteroidy Šteins (podobný diamantu) a Lutetia, preletela okolo Marsu, trikrát okolo Zeme, až sa 6. augusta 2014 asi na 100 kilometrov priblížila k svojmu cieľu – kométe 67/P. V novembri 2014 sa od sondy oddelil modul Philae. „Pri jeho pristávaní sa však vyskytli problémy a nakoniec skončil na úplne inom mieste, ako sme chceli,“ objasňuje J. Baláž. Modul tak nemal dostatok energie zo solárnych panelov a bol odkázaný iba na batérie. Napriek tomu poslal na Zem väčšinu očakávaných informácií.

„Podľa snímok, ktoré sonda vyslala, má kométa tvar podobný kúpeľňovej kačičke,“ opisuje kométu vedec, „je čierna ako uhlie, odráža asi len štyri percentá slnečného svetla, na povrchu je z tvrdého ľadu, pokrytá čiernym prachom, smrdí.“ A s úsmevom dodáva, že aj spieva (ide o reakciu slnečného vetra s prostredím).

 

 

Jedným z cieľov sondy bolo aj zistiť, či voda na Zemi môže pochádzať z komét. „Rosetta nám toto vylúčila, zloženie vody na kométe je iné, obsahuje oveľa viac ťažkého vodíka,“ hovorí J. Baláž. Ďalším výsledkom bolo, že sa na nej potvrdil napríklad výskyt aminokyselín, ktoré sú „stavebnými kameňmi“ bielkovín a mohli prispieť ku vzniku života.

Koncom septembra vedci uskutočnili neplánovaný pokus – Rosettu poslali „pristáť“ na kométu, čím získali unikátne snímky z povrchu. Žiaci tak mohli uvidieť, síce neostrú, snímku povrchu kométy z asi 20 metrov nad povrchom, tesne pred nárazom sondy. Pristátím sondy na povrch kométy 67/P sa misia skončila a ako povedal J. Baláž, „kamaráti Rosetta a Philae sa stali archeologickými kozmickými pamiatkami pre veľmi vzdialenú budúcnosť“. Teplota mínus 100 až mínus 240 °C na kométe im zaručí dlhovekosť.

Príbeh sondy Rosetta a modulu Philae si mohli žiaci pozrieť aj na krátkom animovanom filme kozmickej agentúry ESA – a pozerali naozaj so záujmom. Aj kozmická veda vie byť milá a dojať.

 

Šieste vymieranie

Posledná prednáška hlavnej sály v tomto školskom roku v rámci petržalskej Super školy mala viacero výnimočnosti. Asi to naj z hľadiska rozsahu celého projektu bolo, že kdesi v publiku sedel 20 000. účastník prednášok. Super! Super projekt, zhodujú sa žiaci, učitelia, prednášajúci, organizátori.

Prednášajúcim bol tentoraz spoluzakladateľ projektu Mgr. Peter Vršanský, PhD. zo Slovenskej akadémie vied a zástupca hneď jej troch ústavov – Fyzikálneho, Zoológie a Vied o Zemi. Témou bolo Šieste vymieranie. To súčasné, ktorému ľudstvo „úspešne“ pomáha. Mnohé z obrázkov, ktoré žiaci v pondelok 20. marca v Zrkadlovom háji videli, mali svoju premiéru pred publikom, vrátane vedcov.

„Šieste vymieranie nie je filozofická téma, ale technická, matematická,“ uviedol svoju pútavú prednášku vedec a začal prvým obrázkom, ktorý sa len nedávno objavil na verejnosti. Vedci v Kanade našli pozostatky prvých známok života na Zemi – hematitiových trubičiek po baktériách. „Tento nález nám len dokázal, že nie je problém, aby život kdekoľvek vznikol, ale aby nezanikol,“ zdôraznil P. Vršanský.

Na Zemi už komplexný život bol (2,1 Ga), ale kompletne vyhynul, obnovil poznatky o živote na Zemi vedec a ako príklad uviedol, že doba ľadová bola len „ľahkým mrázikom“ v porovnaní s tým, ako bola zamrznutá Zem pred asi 715 miliónmi rokov. „Obdobie ediakary, ktoré nastúpilo po oteplení planéty, už potom považujeme za ´konečnú´. Odvtedy datujeme nový vývoj života Zeme,“ objasňuje P. Vršanský. A odvtedy Zem prešla piatimi štádiami veľkých vymieraní. To šieste si spôsobuje samo ľudstvo, pričom za hlavný problém budúcnosti  sa považuje odpad. „Aj obyčajný človek môže zabrániť vyhynutiu života,“ hovorí vedec a vymenúva úplne základné veci: triedenie odpadu, využívanie hromadnej dopravy, konzumácia lokálnych a kúpa recyklovateľných produktov…

Súčasným tempom ničenia planéty hrozí napríklad vyhynutie asi 30 percent všetkých cicavcov. „A aj vyhynú,“ tvrdí P. Vršanský. Ďalším príkladom sú žaby – už dnes je jasné, že vyhynie najmenej 20 percent druhov týchto živočíchov. Amurských leopardov behá po svete už len 40 a výpočet ďalších ohrozených druhov by mohol pokračovať.

Práca vedca je však aj v objavovaní minulého sveta. „Veľkým zdrojom poznatkov sú jantáre, v ktorých nachádzame pozostatky života, či už sú to šváby, alebo pozostatky farebných pierok z dinosaura, ktoré nám dokladujú, že dinosaury boli operence,“ vykresľuje život vedcov P. Vršanský. „Sú to vážne veci, ich hľadanie a nachádzanie je veľakrát na hrane života, ale je to to najkrajšie povolanie, aké môže existovať,“ vyznal sa za väčšinu vedcov Peter Vršanský, ktorý sa sám podieľa na vedeckých projektoch v 63 krajinách.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201